So začiatkom školského roku sa zvýši počet detí v cestnej premávke. Mnohí rodičia sa rozhodnú, že deti budú chodiť do školy samotné, preto by sa im mohlo hodiť niekoľko rád.

Veľmi dôležité rozhodnutie je, v akom veku pustíme dieťa samé do školy. Deti do ôsmich rokov nevedia správne odhadnúť vzdialenosť a rýchlosť vozidla. Majú obmedzené periférne videnie a ťažkosti pri identifikovaní smeru, odkiaľ prichádza zvuk. Osemročné deti dokážu predvídať hroziace nebezpečenstvo. V 9 – 10 rokoch sú deti schopné posúdiť situáciu tak, že v predstihu dokážu nebezpečenstvu zabrániť.

Predtým ako deti pôjdu samotné do školy, mali by si dohodnutú trasu niekoľko krát prejsť s rodičmi. Rodičia by ich pri spoločnej ceste mali upozorniť na nebezpečné miesta, spôsob ich prekonávania, ako postupovať v prípade nepredvídaných situácii napr. uzávierka chodníka, porucha semaforu. Dôležité je ich naučiť dodržiavať nasledovné pravidlá.

1. Deti by mali chodiť po chodníku, nikdy nie v tesnej blízkosti cesty. Ak musia ísť po ceste, idú po ľavej strane tzn. oproti vozidlám.
2. Ulicu by mali prechádzať na dohodnutom mieste ( priechod pre chodcov, ostrovček, semafor).
3. Pred vstupom na vozovku by sa mali rozhliadnuť vľavo, vpravo a opäť vľavo. S vodičom prichádzajúceho vozidla by mali nadviazať očný kontakt, aby videli či ich registruje.
4. Na vozovku vstupujú, ak vozidlá zastali alebo sú v dostatočnej vzdialenosti. Dôležité je správne odhadnutie dostatočnej medzery medzi vozidlami. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať prechádzaniu cesty s viacerými pruhmi. Často sa stáva, že vodiči v druhom pruhu prechádzajúcich chodcov nevidia.
5. Deti by mali ísť do školy v dostatočnom predstihu. V časom strese môžu ľahko urobiť chybu.
6. Samozrejmosťou by malo byť oblečenie vo svetlých farbách a za zníženej viditeľnosti reflexné prvky alebo oblečenie.
7. Dieťa musí vedieť, že dohodnutá cesta je záväzná, najkratšia cesta nemusí byť aj najbezpečnejšia.

Dodržiavanie týchto zásad je len akýmsi minimom prežitia detí v premávke.